mlok hrebenatý

Morfológia

Je to najväčší európsky druh rodu Tritu­rus. Samec dosahuje dĺžku tela asi 150 mm a samica až 180 mm. Telo majú zhora tmavosivé až sivohnedé so stredne veľkými tmavými škvrnami na chrbte a biely­mi bodkami na bokoch. Žlté až oranžové brucho majú posiate množstvom nepravidelných tmavých škvŕn. Samec má v období párenia vyvinutý výrazný, zubatý kožný chrbtový lem - hrebeň, ktorý sa začína už nad očami a nad koreňom chvosta je prerušený. Bočné strany chvosta sú lemované belavým, perleťovo le­sklým pruhom. Samica nemá na chrbte kožný hrebeň a na chvoste má žlto alebo oranžovo sfarbený spodný nevýrazný lem.

Ekológia

Vyskytuje sa najmä v stredných polohách medzi 150 - 900 m n. m., najčastejšie od 250 do 600 m n. m. Reprodukčné lokality sú stojaté, hlbšie (viac ako 1 m) vodné nádrže, jazierka, jamy a pod. Vyhýba sa zarybneným vodám. Žije v lesoch, ale i v odlesnenej krajine, kde v okolí reprodukčnej lokality nachádza dostatok úkrytov pre skrytý spôsob suchozemského života.

Celkové rozšírenie

 

Rozšírenie na Slovensku

Najhojnejší výskyt je po obvode karpatského oblúka (Ondavská vrchovina, Oravská vrchovina, Spišská Magura, Busov, Beskydské predhorie, Bukovské vrchy). Do vnútra Karpát preniká kotlinami (Žilinská, Turčianska, Liptovská, Rožňavská, Košická kotlina), kde je jeho výskyt zriedkavý a vzácny a to najmä pre nedostatok vhodných biotopov (Malá Fatra, Levočské vrchy, Spišsko-šarišské medzihorie, Vihorlat, Revúcka vrchovina, Slovenský raj). Druh sa vyskytuje na 13 územiach európskeho významu

Faktory ohrozenia

Náhle zmeny vhodných bioto­pov, úbytok vodných plôch a ich znečistenie.

Zaujímavosti

Na lokalitách s nižšou nadmorskou výškou (Slovenský kras, Rožňavská pahorkatina, juh Vihorlatu) najmä v styku s mlokom dunajským (Triturus dobrogicus) môže vytvárať hybridy. Samce prezimujú obyčajne na dne vôd zahrabané v bahne, ale samice vychádzajú na súš.

Galéria