mlok hrebenatý
mlok hrebenatý
Triturus cristatus (Laurenti, 1768)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
800 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Je to najväčší európsky druh rodu Triturus. Samec dosahuje dĺžku tela asi 150 mm a samica až 180 mm. Telo majú zhora tmavosivé až sivohnedé so stredne veľkými tmavými škvrnami na chrbte a bielymi bodkami na bokoch. Žlté až oranžové brucho majú posiate množstvom nepravidelných tmavých škvŕn. Samec má v období párenia vyvinutý výrazný, zubatý kožný chrbtový lem - hrebeň, ktorý sa začína už nad očami a nad koreňom chvosta je prerušený. Bočné strany chvosta sú lemované belavým, perleťovo lesklým pruhom. Samica nemá na chrbte kožný hrebeň a na chvoste má žlto alebo oranžovo sfarbený spodný nevýrazný lem.
Ekológia
Vyskytuje sa najmä v stredných polohách medzi 150 - 900 m n. m., najčastejšie od 250 do 600 m n. m. Reprodukčné lokality sú stojaté, hlbšie (viac ako 1 m) vodné nádrže, jazierka, jamy a pod. Vyhýba sa zarybneným vodám. Žije v lesoch, ale i v odlesnenej krajine, kde v okolí reprodukčnej lokality nachádza dostatok úkrytov pre skrytý spôsob suchozemského života.
Celkové rozšírenie
Nachádza sa v Európe od Veľkej Británie až po pohorie Ural. Chýba na juhu Balkánskeho polostrova a v Maďarsku (možný výskyt na severovýchode Maďarska), na Pyrenejskom, Apeninskom polostrove, v južnom Francúzku a Írsku.
Rozšírenie na Slovensku
Najhojnejší výskyt je po obvode karpatského oblúka (Ondavská vrchovina, Oravská vrchovina, Spišská Magura, Busov, Beskydské predhorie, Bukovské vrchy). Do vnútra Karpát preniká kotlinami (Žilinská, Turčianska, Liptovská, Rožňavská, Košická kotlina), kde je jeho výskyt zriedkavý a vzácny a to najmä pre nedostatok vhodných biotopov (Malá Fatra, Levočské vrchy, Spišsko-šarišské medzihorie, Vihorlat, Revúcka vrchovina, Slovenský raj). Druh sa vyskytuje na 13 územiach európskeho významu
Faktory ohrozenia
Náhle zmeny vhodných biotopov, úbytok vodných plôch a ich znečistenie.
Zaujímavosti
Na lokalitách s nižšou nadmorskou výškou (Slovenský kras, Rožňavská pahorkatina, juh Vihorlatu) najmä v styku s mlokom dunajským (Triturus dobrogicus) môže vytvárať hybridy. Samce prezimujú obyčajne na dne vôd zahrabané v bahne, ale samice vychádzajú na súš.
Počet lokalít
26
Priemerná plocha TML
117 734 m2
Počet mapovateľov
28
Počet vykonaných návštev na TML
170
Priemerný počet druhov v zázname
2
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Rana temporaria Linnaeus, 1758 (38),Bufo bufo (Linnaeus, 1758) (30),Bombina variegata (LINNAEUS,1758) (24),Triturus montandoni (Boulenger, 1880) (19),Triturus vulgaris (Linnaeus, 1758) (19),Natrix natrix (Linnaeus, 1758) (15),Triturus alpestris (Laurenti, 1768) (14),Triturus sp. (12),Rana dalmatina Bonaparte, 1840 (10),Rana sp. (6)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
14.5% | 35.2% | 50.3% |
PAN: |
16.7% | 83.3% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
50.3% | 38.6% | 11.1% |
PAN: |
75.0% | 25.0% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
51.7% | 35.9% | 12.4% |
PAN: |
8.3% | 91.7% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
22.1% | 27.6% | 50.3% |
PAN: |
8.3% | 8.3% | 83.4% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 33,3 % |
| K02 - biologické procesy | 33,3 % |
| H01 - znečistenie povrchových vôd | 16,7 % |
| A04 - pasenie | 5,6 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 5,6 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 5,6 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| K02 - biologické procesy | 20,9 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 14,4 % |
| K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 13,1 % |
| F02 - | 9,2 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 8,5 % |
| L05 - zosuvy pôdy | 7,2 % |
| D01 - dopravné siete | 5,2 % |
| F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 5,2 % |
| H06 - prírastok energie | 5,2 % |
| A01 - pestovanie | 1,3 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 33,3 % |
| K02 - biologické procesy | 26,7 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 13,3 % |
| A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie | 6,7 % |
| H02 - znečistenie podzemných vôd (bodové a rozptýlené zdroje) | 6,7 % |
| I01 - druhové invázie | 6,7 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 6,7 % |