Vytlačiť

kolok veľký

kolok veľký

Zingel zingel (Linnaeus, 1766)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

1 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Stredne veľká ryba podobná kolkovi malému, s vretenovitým telom, zhora sploštenou trojuholníkovou hlavou a malými polospodnými ústami. Líši sa od neho najmä zavalitejším telom a kratším, z bokov splošteným chvostovým steblom, ktoré je kratšie ako základňa druhej chrbtovej plutvy. Hlava je pohyblivá do strán, oči sa pohybujú nezávis­le. Na zadnom okraji žiabrového viečka je silný tŕň, predžiabrové viečko je na zadnom konci pílkovite zúbkované. Plynový mechúr nie je vyvinutý. Má dve výrazne oddelené chrbtové plutvy. Chrbát a boky sú žltohnedé, na nich sú drobné čierne škvrny zoskupu­júce sa do 6 - 7 väčších nepravidelných škvŕn alebo pásov. Brucho je belavé. Dorastá do dĺžky 30 - 50 cm a hmotnosti nad 1 kg.

Ekológia

Prúdomilný bentický druh, uprednostňuje pieskové, štrkovité alebo kamenité dno hlavného kory­ta riek v podhorskej až nížinnej zóne. Jeho typickým biotopom je rozhranie medzi strmým brehom a štr­kovým dnom s rýchlosťou prúdu okolo 0,3 m/s, kde cez deň odpočíva. Aktívny je predovšetkým v noci. Je zoobentofág, loví larvy vodného hmyzu alebo kôrov­cov a tiež menšie ryby. Požiera aj ikry iných druhov. Pohlavne dospieva a prvýkrát sa neresí po dosiahnutí dĺžky asi 170 mm v treťom roku života. Na neresiská podniká zo zimovísk krátke migrácie. Neresí sa od mar­ca do mája, pri teplote vody od 2,5 do 8,3 °C do jamiek vyhĺbených na štrkovitých alebo kamenistých laviciach riek. Priemerná absolútna plodnosť dosahuje 5 000 ikier. Najvyšší dosiaľ zistený vek bol 11 rokov.

Celkové rozšírenie

V európskych povodiach riek Dunaja, Vardaru a Dnestra.

Rozšírenie na Slovensku

Nachádza sa v Dunaji, Morave, Váhu, Hrone, Ipli, Tise, Bodrogu, Latorici, Uhu, Laborci a Ondave. V súčasnosti je na Slovensku uvá­dzaný na 8 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

V poslednom desaťročí sa vply­vom invázie býčka hlavatého (Neogobius kessleri) a býčka čiernoústeho (N. melanostomus) do stredné­ho a horného úseku Dunaja podstatným spôsobom zvýšila aj početnosť ich predátorov, najmä mieňa sladkovodného (Lota lota), ale aj kolka veľkého. S mieňom majú oba býčky totožný biotop. Teraz je kolok veľký na rozdiel od minulosti v Dunaji tiež často lovený v litoráli spevnenom kameňmi, kde sa pravde­podobne zdržiava pri love býčkov.

Zaujímavosti

Patrí medzi sprievodné druhy, pria­my hospodársky význam nemá, svojím spôsobom života uniká pozornosti. Oči kolka v polotme vý­razne modrasto svietia. Cez deň sa ukrýva pri dne. V noci je aktívny. Pretože nemá plynový mechúr, pri nemotornom pohybe si šúcha brucho o dno, pričom si pomáha prsnými plutvami a chvostovou plutvou.

Počet lokalít

4

Priemerná plocha TML

1 500 m2

Počet mapovateľov

7

Počet vykonaných návštev na TML

15

Priemerný počet druhov v zázname

15


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (21),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (10),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (10),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (9),Aspius aspius (Linnaeus, 1758) (9),Blicca bjoerkna (9),Gobio albipinnatus Fang, 1934 (9),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (7),Esox lucius Linnaeus, 1758 (6),Leuciscus (Squalius) cephalus (Linnaeus, 1758) (6)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

PAN:
26.7% 73.3%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

PAN:
40.0% 33.3% 26.7%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

PAN:
40.0% 53.3% 6.7%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

PAN:
26.7% 73.3%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
F02 - 66,7 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 33,3 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 46,7 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 26,7 %
J03 - iné zmeny ekosystému 13,3 %
F02 - 6,7 %
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity 6,7 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV