kolok vretenovitý
kolok vretenovitý
Zingel streber (Siebold, 1863)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
1 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Malý druh s vretenovitým tvarom tela, zhora sploštenou, trojuholníkovitou hlavou. Nápadné je dlhé, tenké a valcovité chvostové steblo a dve výrazne oddelené chrbtové plutvy. Predná časť brucha je holá, nepokrytá šupinami, na rozdiel od hlavy a základne prsných plutiev a chvostovej plutvy, ktoré sú pokryté malými šupinami. Ústa sú malé, spodné, plynový mechúr chýba. Sfarbenie tohto druhu je veľmi charakteristické. Na hnedom podklade sú husté drobné čierne škvrny, ktoré splývajú do niekoľkých tmavých pásov.
Ekológia
Prúdomilný bentický druh zdržujúci sa v prúdnici na štrkovitom alebo kamenitom dne hlavného koryta riek v podhorskej až nížinnej zóne. Biotop tohto druhu tvoria prúdivé miesta s rýchlosťou prúdu vody od 40 do 70 cm/s, kde leží vo vyhrabaných jamkách v štrku alebo za prekážkami na dne. Je veľmi citlivý na kvalitu vody. Aktívny je predovšetkým v noci. Vzácne dorastá do dĺžky viac ako 18 cm, zvyčajne len do dĺžky 14 - 16 cm. Dožíva sa maximálne 7 rokov. Pohlavne dospieva a prvýkrát sa neresí po dosiahnutí dĺžky tela okolo 140 mm a dovŕšení 3. roku života. Na neresiská podniká zo zimovísk krátke migrácie. V čase neresu majú samce aj samice neresovú vyrážku, a to v hornej časti hlavy, chrbta a na bokoch tela. Samce majú túto vyrážku intenzívnejšiu. Neresí sa v marci a apríli pri teplote vody 8 - 11 °C. Neres prebieha v prúdnici toku na tvrdom štrkovitom alebo kamenitom dne. Ikry zahrabáva do substrátu. Absolútna individuálna plodnosť samíc dlhých 91 - 149 mm je 637 - 4 208 ikier. Je typickým zoobentofágom, potravu vyrýva z dna rypákom. Požiera larvy hmyzu, kôrovce, červy a mäkkýše. Požiera aj ikry iných druhov rýb. Väčšie jedince príležitostne lovia aj menšie ryby. V zime potravu neprijíma.
Celkové rozšírenie
V európskych povodiach riek Dunaja, Vardaru, Prutu a Dnestra.
Rozšírenie na Slovensku
Nachádza sa v Dunaji a jeho prítokoch a to aj v podhorských úsekoch riek. Bol zaznamenaný v Morave, Malom Dunaji, Váhu, Orave, Kysuci, Turci, Teplici, Hrone, Nitre, Ipli, Tise, Bodrogu, Hornáde, Toryse, Topli, Latorici, Uhu, Laborci a Ondave. Na Slovensku je uvádzaný na 22 územiach európskeho významu. Uvedené údaje budia dojem, že je na Slovensku rozšíreným druhom. Tieto údaje sú však niekoľko desaťročí staré a jeho súčasný výskyt v mnohých uvedených riekach je veľmi pochybný.
Faktory ohrozenia
Tento druh nikdy nemal nijaký hospodársky význam. Z hľadiska biodiverzity slovenskej ichtyofauny je však nesmierne cenným druhom. Patrí medzi ohrozené druhy a je zákonom chránený, napriek tomu jeho početnosť stále klesá. Je veľmi citlivý na znečistenie a často mizne pre degradáciu svojho biotopu, ktorý výrazne narušujú regulácie súvisiace s výstavbou malých vodných elektrární, ťažba štrku a iné úpravy koryta likvidujúce prúdiace úseky podhorských a nížinných riek.
Zaujímavosti
Podobne ako kolok veľký nemá vyvinutý plynový mechúr, preto sa pohybuje„poskakovaním" pri dne. Pozorovanie jeho správania je veľmi zaujímavé, lebo dokáže pohybovať hlavou do strán. Očami, ktoré mu pri osvetlení zelenkavo svetielkujú, môže pohybovať nezávisle.
Počet lokalít
8
Priemerná plocha TML
1 875 m2
Počet mapovateľov
10
Počet vykonaných návštev na TML
34
Priemerný počet druhov v zázname
17
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (42),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (37),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (33),Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (31),Squalius cephalus (Linnaeus, 1758) (28),Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758) (23),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (22),Barbus meridionalis (17),Gobio albipinnatus Fang, 1934 (15),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (13)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
5.3% | 36.8% | 57.9% |
PAN: |
13.3% | 33.3% | 53.4% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
36.8% | 36.8% | 26.4% |
PAN: |
66.7% | 20.0% | 13.3% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
31.6% | 47.4% | 21.0% |
PAN: |
66.7% | 26.7% | 6.6% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
10.5% | 31.6% | 57.9% |
PAN: |
20.0% | 26.7% | 53.3% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 33,3 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 33,3 % |
E03 - vypúšťanie znečiťujúcich látok | 16,7 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 16,7 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
H01 - znečistenie povrchových vôd | 28,1 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 25,0 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 9,4 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 9,4 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 6,2 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 6,2 % |
B02 - Obnova lesa a manažment | 3,1 % |
E03 - vypúšťanie znečiťujúcich látok | 3,1 % |
F02 - | 3,1 % |
K02 - biologické procesy | 3,1 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
F02 - | 100 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 73,3 % |
F02 - | 6,7 % |
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 6,7 % |
I01 - druhové invázie | 6,7 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 6,7 % |