Lopatka dúhová
Lopatka dúhová
Rhodeus sericeus amarus (Bloch, 1783)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
0 EUR
Morfológia
Drobná rybka s vysokým a splošteným telom pokrytým veľkými šupinami. Bočná čiara chýba, alebo je neúplná, zreteľná len za hlavou. Ústa sú malé, polospodné. Zaoblená chrbtová plutva začíná nad brušnými plutvami. Brušná výstelka je čierna. Dorastá maximálne do dĺžky 11 cm a dožíva sa veku až 5 rokov, spravidla 2 - 3. Priemerná dĺžka dospelých rýb je asi 75 mm a hmotnosť 7 g. Sfarbenie chrbtovej časti je tmavo šedozelené, boky sú striebristé s modrým leskom a brucho je žltkasté. Na bokoch tela je tmavý pruh s modrým leskom, ktorý začína ako tenká čiara pod základňou chrbtovej plutvy, postupne sa rozširuje a na konci chvostového stebla sa opäť zužuje. Samice majú dúhovku oka žltozelenú, samce oranžovú. Väčšie samce sú počas neresu intenzívnejšie sfarbené, análna a chrbtová plutva sú červené s čiernym lemom. Na hlave, najmä na rypáku a nad okom majú výrazné neresové vyrážky. Chvostová plutva a ostatné párové plutvy sú žltkasté.
Ekológia
Hojný druh v pomaly tečúcich a stojatých vodách s výskytom lastúrnikov. Obýva rybníky, jazerá, ramená, ale aj pomaly tečúce nížinné úseky riek. Je to eurytopný, potomstvo schovávajúci, ostrakofilný druh. Je to veľmi pohyblivý druh žijúci v húfoch. Pohlavne dospieva už v 1. roku života, keď je schopný sa aj výnimočne neresiť. Neres je dávkovitý, preto je neresové obdobie veľmi dlhé, trvá od konca apríla až do začiatku augusta. V jednej dávke býva iba 20 - 40 ikier. Celková plodnosť je od 95 do 225 ikier. Počas neresu si sameček bráni teritórium a láka samičku nad vyhliadnutého lastúrnika. Samičke pred neresom z urogenitálnej papily narastie 3 - 5 cm dlhé kladielko. Kladie ikry do schránok škľabiek Anodonta cygnea alebo iných sladkovodných mäkkýšov. Kladielko zasúva do lastúrnika cez vyvrhovací otvor do oblasti žiaber lastúrnika. Lepkavé oválne a veľmi elastické ikry sú oplodnené spermiami samcov cez prijímací otvor. Plôdik sa liahne asi o 2 - 3 dni a niekoľko dní trvá, než strávi žĺtkové vrecko. Larvy lopatky majú na bokoch tela výrastky, ktorými sa prichytávajú k žiabram lastúrnika. Opúšťajú ho po 20 - 30 dňoch. Potravu lariev a mlade tvorí zooplanktón, fytoplanktón, čiastočky perifytónu a detritu. Dospelé jedince sa živia predovšetkým planktónom, ale prijímajú aj živočíšnu a rastlinnú potravu z dna a hladiny, vláknité riasy, rozsievky a rastlinný detrit. Lopatka je veľmi aktívna, potravu prijíma aj v zime. Hoci je celé leto verná svojmu teritóriu, v zime vyhľadáva prúdivejšie úseky riek.
Celkové rozšírenie
Európa od Seiny po Ural a na sever od Álp, juhovýchodne od krasových oblastí Balkánu, Macedónsko, západná časť Malej Ázie, Zakaukazsko, povodie Amuru, Kórea, severná Čína, Sachalin.
Rozšírenie na Slovensku
Dunaj a jeho ramená, Malý Dunaj, Žitný ostrov, Morava, Hron, Slatina, Blava, Sikenica, Váh, Turiec, Nitra, Žitava, Ipeľ, Rimava, Orava, Slaná, Bodva, Turňa, Hornád, Torysa, Olšava, Topľa, Ondava, Trnávka, Laborec, Cirocha, Ublianka, Uh, Čierna voda, Latorica, Okna, Bodrog, Tisa. Vyskytuje na 48 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Výskyt druhu na lokalite je podmienený prítomnosťou lastúrnikov. Vzhľadom na krátkovekosť lopatiek v prípade chemického znečistenia prostredia, na ktoré sú citlivé aj korýtka, môže tento druh v krátkom čase z postihutého úseku úplne vymiznúť. Lopatka sa pôvodne vyskytovala nielen v nížinných, ale aj horských tokoch a to všade tam, kde žili korýtka (Unio), ktorým pri nerese dáva prednosť. V súčasnosti je jej početnosť nižšia a výskyt v dôsledku znečisťovania ostrovčekovitý.
Zaujímavosti
Hospodársky význam nemá. V minulosti lopatkami a mlaďou iných kaprovitých druhov rýb na Podunajsku kŕmili vodnú hydinu. Často slúžila aj ako nástražná rybka pri love zubáčov. Je dôležitou potravou dravých druhov rýb. Medzi akvaristami nie je veľmi rozšírená, hoci jej zaujímavý spôsob rozmnožovania ju predurčuje medzi živé exponáty v múzeách a verejných akváriách. Zaujímavé je, že nielen plôdik lopatiek využíva lastúrniky, ale i larválne štádiá korýtok, zvané glochídie, sa na určitý čas prichytávajú a žijú na tele rýb.
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR