hlavátka podunajská
hlavátka podunajská
Hucho hucho (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
2 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
zraniteľný (VU = Vulnerable)
Morfológia
Do rodu hlavátka patria najväčšie lososovité ryby. V podmienkach našich riek môže dorásť do dĺžky 1,5 m a hmotnosti do 50 kg. Dožíva sa viac ako 15 rokov. Telo je torpédovitého tvaru, na priereze takmer kruhové. Hlava je trojuholníkovitá s veľkými očami a koncovými ústami. Plutvy okrem chvostovej sú relatívne malé. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou je tuková plutvička. Sfarbenie je sivozelené, tmavohnedé až červenohnedé, s tmavými okrúhlymi škrvnami, brucho je belavé a plutvy žltkasté až červenkasté. Nedospelé jedince sú svetlejšie s 7 - 12 priečnymi tmavými pruhmi na bokoch.
Ekológia
Obýva podhorskú zónu riek s chladnou a prekysličenou vodou a štrkovitým alebo piesčitým dnom. Preferuje členitý prirodzený tok. Osídľuje aj údolné nádrže s chladnou vodou. Hlavátka je dravec, v mladosti požiera rôzne vodné bezstavovce, v dospelosti predovšetkým ryby, ale korisťou môžu byť aj žaby, drobné cicavce a vtáky. Teritoriálny potamodromný druh podniká krátke potravné a neresové migrácie hore prúdom, dokáže prekonať prekážky až do výšky 150 cm. Je to reofilný, ikry ukrývajúci, litofilný druh, pohlavne dospieva v troch až štyroch rokoch. Pred neresom, ktorý prebieha v pároch v apríli až máji, vyhľadáva čisté štrkovité dno. Relatívna plodnosť je približne 1 200 ikier na l kg hmotnosti samice. Po príchode na neresisko bojujú samce o samicu, slabšieho samca víťaz odoženie. Pár spoločne 2 - 4 dni buduje hniezdo, pričom sú ryby schopné premiestňovať aj kamene vo veľkosti ľudskej hlavy. Typickým stanovišťom hlavátky je podhorská zóna riek, kde teplota vody v lete v priemere nepresahuje 15 °C a obsah kyslíka neklesá pod 8 mg/l. Mlaď sa zdržiava pri brehu, staršie hlavátky ďalej od brehu, v širších a hlbších úsekoch riek. Vyskytuje sa aj v jazerách a údolných nádržiach, kde sa občas vysadzuje jej násada. Tu sa zdržiava prevažne pri brehu alebo v ústiach prítokov.
Celkové rozšírenie
Palearktický druh, v Európe pôvodný v povodí Dunaja. Bol introdukovaný do rôznych iných riek Európy.
Rozšírenie na Slovensku
Pôvodne sa vyskytovala v systéme Dunaja, u nás v Morave, Váhu, Kysuci, Revúcej, Hrone, Orave, Turci i v samotnom Dunaji. Introdukovali ju do Popradu, Dunajca, Hornádu a Nitry. Vyskytuje na 8 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Jej výskyt v našich tokoch jednoznačne závisí od intenzity vysadzovania násad z umelého chovu. Najvyššie prežívanie majú minimálne dvojročné násady. Najmä v minulosti sa často stávala cieľom pytliakov. Malú hlavátku si niekedy športoví rybári mýlia so pstruhom. Rezervácia s výskytom hlavátky na Turci v súčasnosti prežíva zlé obdobie, početnosť tohto druhu je veľmi nízka.
Zaujímavosti
Športovými rybármi veľmi cenený druh ryby, chová sa umelo. Priekopníkom jeho chovu bol slovenský chovateľ Samuel Ivaška.
Počet lokalít
15
Priemerná plocha TML
8 067 m2
Počet mapovateľov
13
Počet vykonaných návštev na TML
64
Priemerný počet druhov v zázname
13
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Phoxinus phoxinus (Linnaeus, 1758) (74),Cottus gobio Linnaeus, 1758 (67),Thymallus thymallus (Linnaeus, 1758) (60),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (58),Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758) (52),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (52),Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758 (46),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (36),Squalius cephalus (Linnaeus, 1758) (35),Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (30)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
12.5% | 29.7% | 57.8% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
37.5% | 50.0% | 12.5% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
50.0% | 39.1% | 10.9% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
14.1% | 31.3% | 54.6% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 30,0 % |
F02 - | 25,0 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 15,0 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 10,0 % |
F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 5,0 % |
F05 - ilegálny zber / odchyt morskej fauny | 5,0 % |
H06 - prírastok energie | 5,0 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 5,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 25,4 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 17,2 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 12,7 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 11,9 % |
F02 - | 10,4 % |
E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 6,0 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 3,0 % |
F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 2,2 % |
H06 - prírastok energie | 2,2 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 1,5 % |