mihuľa ukrajinská

Morfológia

Od ostatných európskych druhov rodu Eudontomyzon sa odlišuje neparazitickým spô­sobom života, počtom myomér, ktoré sú v rozpätí od 62 do 73. Larvy - minohy (ammocoetes) sú počas larválneho obdobia života mramorované. Dospelé jedince a larvy staršie ako 1,5 roka majú chvostovú časť tmavošedú až čiernu a ukončenú v tvare klinu. Dospelé jedince sú na chrbte tmavohnedé, s ko­vovým leskom, boky majú svetlohnedavé, brušná strana má strieborný lesk, sú menšie ako larvy, ktoré dorastajú do celkovej dĺžky okolo 200 mm. Maximál­na zaznamenaná dĺžka tela bola 220 mm a vek 7 ro­kov. Majú širokú hornočeľustnú doštičku s jedným veľkým zubom na každej strane. Na dolnočeľustnej doštičke je 5 - 10 (spravidla 7 - 8) zubov. Ozubenie je tupé, zuby majú hrboľčekovitý tvar. Pole štetinkových zúbkov v dolnej časti disku (ako pri E. danfordi) nie je vyvinuté. Dve chrbtové plutvy sú podľa stup­ňa zrelosti dospelého jedinca oddelené, alebo sa dotýkajú.

Ekológia

Obýva horské a podhorské úseky dobre prekysličených potokov a riek s čistou vodou a štrkovito-piesčitým substrátom. Larvy sú zahrabané v jemnom sedimente z detritu, piesku a ílu, ktorý sa usadzuje v rozšírených slepých zátokách. Zahraba­né larvy neparazitujú, ale požierajú rôzne organiz­my nachádajúce sa v substráte vrátane rozsievok a detritu. Po metamorfóze, ktorá prebieha približne po 2,5 - 4,5 roku v septembri až decembri, dospelé jedince už potravu neprijímajú. Neresí sa od konca apríla do začiatku júna, keď teplota vody dosiahne 11 - 16 °C. Neres prebieha hromadne nad plytký­mi jamkami, ktoré vyhlbujú samce do substrátu na miestach s miernym prúdom vody. Neresový substrát sú drobné kamienky a piesok, ale aj ílovité naplaveniny. Počas rozmnožovania mihule strácajú zvyčajnú svetloplachosť a neresia sa aj za slnečných dní. Po nerese dospelé jedince hynú, tak ako všetky ostatné druhy mihúľ.

Celkové rozšírenie

 

Rozšírenie na Slovensku

Dunaj a jeho priame prí­toky (okrem Tisy): Morava, Rudava, Váh, čierny a Biely Váh, Hybica, Mútňanka, Jelešná, Nitra, Hron, Bystrica, Rohožná, Slatina, Turiec, Biely potok, Studenec, Ipeľ, Orava. Druh je uvádzaný z 2 území európskeho význa­mu. Je chránený a ohrozený, ale v skutočnosti je oveľa rozšírenejší. Bez použitia elektrického agregátu je ho možné zaznamenať len náhodne, počas neresu alebo pri pitve rýb.

Faktory ohrozenia

V minulosti ju používali ako návnadu pri športovom rybolove. Dospelé jedince vylezené pred neresom zo substrátu sa často stávajú korisťou väčších jalcov hlavatých (Leuciscus cephalus) a ostatných dravých druhov rýb. Regulácie tokov, najmä napriamovanie toku likviduje meandre riek a tiež typické biotopy mihúľ.

Zaujímavosti

V zozname druhov európskeho vý­znamu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia podľa prílohy č. 4 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., je okrem iných mihúľ uvedená: mihuľa ukrajinská (Vladykova) - Eudontomyzon mariae (vladykovi). Podľa najnovších poznatkov je považovaná za „dobrý druh" mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae), ale aj mihuľa Vladykova (Eudontomyzon vladykovi). čiže vo vyhláške by mali byť obidva druhy.

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR