hlaváč bieloplutvý
hlaváč bieloplutvý
Cottus gobio Linnaeus, 1758
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
300 EUR
Morfológia
Drobná ryba dorastajúca do dĺžky 10 cm, výnimočne 18 cm. Maximálny zistený vek bol 10 rokov. Je náročná na obsah kyslíka vo vode. Chrbtová plutva je zdvojená. Telo má vretenovité, holé, bez šupín, s veľkou sploštenou hlavou. Brušné plutvy sú na úrovni prsných plutiev a nedosahujú k análnemu otvoru, sú belavé, často so sivými škvrnami. Na žiabrovom viečku sú dva tŕne. Nemá plynový mechúr, preto nie je dobrý plavec. Samce majú širšiu papuľu, užšiu a rúrkovitú urogenitálnu papilu, samice majú papilu kratšiu.
Ekológia
Prúdomilný druh, obýva plytšie úseky konca horskej a podhorskej zóny tokov s členitým kamenistým dnom a chladnou vodou. Je obyvateľom úkrytov pod kameňmi v dobre prekysličených tokoch, ale i jazerách. Vyskytuje sa aj na pobreží s brakickou vodou. Rozmnožuje sa v druhom, ale čiastočne už v prvom roku života. Neresí sa podľa teploty vody v marci až máji. Samica priliepa len jednu dávku ikier na kamene alebo do vyhĺbenej jamky na dne. Strapcovité zhluky veľkých žltých až oranžových ikier opatruje samec.
Cez deň sa ukrýva pod kameňmi a potravu loví v noci. Požiera malé bezstavovce dna, predovšetkým hmyz a kôrovce. Najnovšie analýzy nepotvrdili údaje o požieraní ikier pstruha uvádzané v staršej literatúre. Je citlivý na znečistenie. Ak sa v toku vyskytuje, je dobrým indikátorom čistoty vody. Na miestach, kde sa vyskytuje spolu s hlaváčom pásoplutvým (Cottus poecilopus), sa môžu vyskytnúť ich krížence
Celkové rozšírenie
Obýva väčšinu Európy okrem vôd Talianska. Nachádza sa v brakických a sladkých vodách Európy.
Rozšírenie na Slovensku
U nás sa kedysi vyskytoval v horskej a podhorskej zóne „takmer všade" s výnimkou tokov južného Vihorlatu. Bol uvádzaný z riek Dunaj, Váh, Vlára, Hron, Nitra, Turiec, Kysuca, Orava, Hornád, čiernošná, Zbojský potok, Ulička, Poprad, Dunajec. Po expanzii pontokaspických býč-kov v strednom Dunaji z nášho úseku vymizol. Druh je uvádzaný na základe údajov z literatúry na 33 územiach európskeho významu. V skutočnosti je v súčasnosti vzácnym druhom.
Faktory ohrozenia
Zníženie jeho početnosti v poslednom období, najmä v zime na prelome rokov 2005 a 2006, spôsobili extrémne počty chránených zimujúcich kormoránov, ktoré takmer zlikvidovali obsád-ku rýb v rieke Orave a hornej časti rieky Váh. V dávnejšej minulosti tento druh trpel najmä znečistením tokov.
Zaujímavosti
Hospodársky význam nemá, je dôležitou potravou väčších pstruhov a jalcov, ale aj hlavátky. V minulosti sa používal ako nástraha pri love na prívlač. Je „Ryba roku 2006" v Nemecku a Rakúsku, pretože je indikátorom dobrej kvality vody.
Počet lokalít
21
Priemerná plocha TML
2 463 m2
Počet mapovateľov
12
Počet vykonaných návštev na TML
83
Priemerný počet druhov v zázname
8
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Phoxinus phoxinus (Linnaeus, 1758) (78),Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758 (59),Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758) (49),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (46),Cottus poecilopus Heckel, 1836 (44),Thymallus thymallus (Linnaeus, 1758) (41),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (34),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (31),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (24),Squalius cephalus (Linnaeus, 1758) (24)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
28.2% | 21.8% | 50.0% |
PAN: |
100.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
62.8% | 26.9% | 10.3% |
PAN: |
20.0% | 80.0% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Zlá |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
67.9% | 24.4% | 7.7% |
PAN: |
20.0% | 80.0% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Zlá |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
34.6% | 15.4% | 50.0% |
PAN: |
100.0% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
H01 - znečistenie povrchových vôd | 37,5 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 25,0 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 12,5 % |
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 12,5 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 12,5 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 16,7 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 12,7 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 12,7 % |
F02 - | 11,9 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 11,1 % |
E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 7,1 % |
M01 - zmeny abiotických podmienok | 4,8 % |
B02 - Obnova lesa a manažment | 4,0 % |
B04 - Používanie biocídov, hormónov a chemikálií v lesníctve | 3,2 % |
B07 - Iné lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie | 2,4 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
H01 - znečistenie povrchových vôd | 50,0 % |
B02 - Obnova lesa a manažment | 25,0 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 25,0 % |