boleň dravý
boleň dravý
Aspius aspius (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
100 EUR
Morfológia
Má štíhle, pretiahnuté strieborné telo torpédovitého tvaru, s tmavými, ostro zašpicatenými plutvami. Chrbtová a análna plutva sú mierne vykrojené. Koncové ústa sú hlboko rozoklané, kútiky úst siahajú až po úroveň veľkého oka. Na konci spodnej čeľuste je výbežok, ktorý zapadá do príslušnej vyhĺbeniny v hornej čeľusti. Chrbtová a chvostová plutva sú tmavošedé, ostatné sú červenkasté. Plutvy sú pretiahnutého tvaru, chvostová je hlboko vykrojená, análna je pomerne široká a tiež hlboko vykrojená. Boleň nemá zuby na čelusti, ale ako všetky kaprovité ryby má pažerákové zuby za posledným žiabrovým oblúkom. Pažerákové zuby sú dvojradové, hladké a hákovité. Sú tenké, štíhle a celkovo sú jemnejšie ako pažerákové zuby kapra. Chrbát je sfarbený do kovovo šedomodra, boky sú striebristé. Má vynikajúci zrak.
Ekológia
Dlhoveká ryba, dožíva sa priemerne 11 rokov, maximálne 16 rokov, dorastá do 1 m, maximálna hmotnosť presahuje 10 kg. Pohlavne dospieva v 3. až 5. roku. V čase rozmnožovania sa samcom objavujú neresové vyrážky. V apríli až máji, v chladnom roku až v júni, migruje na neres hore prúdom a do prítokov riek. Ikry kladie na piesčité či štrkovité dno. Vývoj ikier trvá 15 – 20 dní. Absolútna plodnosť je 50 000 – 400 000 ikier. Je typickou riečnou rybou, aj keď sa nachádza v mnohých stojatých vodách. V riekach osídľuje stredné a dolné úseky, obľubuje prúdiace úseky alebo rozhrania prúdov. Nájdeme ho napríklad v okolí mostných pilierov alebo priamo pod elektrárňami. V tokoch vyhľadáva hlbšie miesta, prúdové tiene, v údolných nádržiach sa zdržiava vo voľnej vode. Mladšie jedince až do veľkosti okolo 60 cm sa najmä v údolných nádržiach zdržiavajú
v húfoch, veľké exempláre žijú samotársky. Je všežravec, potravu v mladosti tvorí planktón a bezstavovce až nakoniec prevládnu drobnejšie rybky dopĺňané suchozemským hmyzom, prípadne inými vodnými organizmami. Korisť aktívne vyhľadáva a prenasleduje. Pri typickom a hlučnom útoku boleňa sa rybky rozletujú na všetky strany. V dobrých
podmienkach rastie rýchlo a môže v 3. roku života prekročiť hranicu 40 cm, pri nedostatku potravy rastie pomaly.
Celkové rozšírenie
Sladké a brakické vody strednej a východnej Európy, úmoria Severného, Baltského, Čierneho a Kaspického mora, v južnej časti Škandinávie a Dánska. Chýba v západnej Európe, na Britských ostrovoch, na Pyrenejskom polostrove, v Taliansku a na časti Balkánskeho polostrova.
Rozšírenie na Slovensku
Dunaj, Morava, Váh, Nitra, Žitava, Bebrava, Hron, Ipeľ, Hornád, Latorica, Laborec, Bodrog, Tisa, Čierna voda, Topľa, Ondava, nielen v riekach, ale aj v nádržiach. Druh sa vyskytuje na 13 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
V Európe je ohrozeným druhom, u nás je nezaradeným druhom, keďže je bežným druhom v riekach, jazerách a rôznych nádržiach.
Zaujímavosti
Pre športových rybárov predstavuje lov boleňa na prívlač a muškárením vrcholný zážitok. Je jedným z mála a na Slovensku jediný predátor medzi kaprovitými rybami. V sladkých vodách tento veľký, ale opatrný dravec poľuje typickým spôsobom pri hladine na beličku (Alburnus alburnus),v brakických ústiach riek na korušku európsku (Osmerus eperlanus), ale zožerie i mláďatá vodných vtákov.
Počet lokalít
8
Priemerná plocha TML
1 625 m2
Počet mapovateľov
10
Počet vykonaných návštev na TML
33
Priemerný počet druhov v zázname
15
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (36),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (24),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (22),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (20),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (18),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (17),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (16),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (15),Leuciscus (Squalius) cephalus (Linnaeus, 1758) (15),Leuciscus leuciscus (Linnaeus, 1758) (13)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
36.4% | 63.6% |
PAN: |
23.5% | 11.8% | 64.7% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
45.5% | 45.5% | 9.0% |
PAN: |
58.8% | 35.3% | 5.9% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
63.6% | 27.3% | 9.1% |
PAN: |
70.6% | 23.5% | 5.9% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
36.4% | 63.6% |
PAN: |
23.5% | 11.8% | 64.7% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 100 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 25,0 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 20,8 % |
F02 - | 16,7 % |
E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 12,5 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 12,5 % |
B07 - Iné lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie | 4,2 % |
C01 - baníctvo a lomy | 4,2 % |
D03 - lodné cesty, prístavy, prístavné stavby | 4,2 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 80,0 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 20,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 28,6 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 25,7 % |
F02 - | 14,3 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 8,6 % |
K02 - biologické procesy | 8,6 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 5,7 % |
E04 - stavby, budovy v krajine | 5,7 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 2,9 % |