pĺž vrchovský
pĺž vrchovský
Sabanejewia balcanica (Karaman, 1922)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
920 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
zraniteľný (VU = Vulnerable)
Morfológia
Ako všetci príslušníci kaprotvarých má tento druh tzv. Weberov aparát, čo sú modifikované stavce spájajúce labyrint vnútorného ucha s plynovým mechúrom a tzv. pažerákové zuby. Telo je pretiahnuté, silne z bokov stlačené. Dolný pysk je rozštiepený na dva veľké zaoblené laloky. Z troch párov fúzikov zadný siaha až k zadnému okraju očí. Hlava a telo sú z bokov sploštené, drobné excentrické šupiny sa navzájom neprekrývajú. Ústa sú úzke, spodné, s tromi pármi krátkych fúzikov. Nozdry ústia do krátkych trubičiek. Žiabrové viečka sú holé, bez šupín. Pod okom je vzpriamiteľný tŕň, ktorý je silnejší, ako má pĺž podunajský. Samce nemajú tzv. Canestriniho šupinu, ani zhrubnutý druhý lúč prsnej plutvy, ale majú typické bočné vydutiny na úrovni chrbtovej plutvy. Od pĺža podunajského sa odlišuje dvoma čiernymi škvrnami na báze chvostovej plutvy, ktoré niekedy splývajú, a kožovitým lemom na vrchnej a spodnej stane chvostového stebla. Základné sfarbenie je šedobiele až šedozelené so zlatým leskom. Na chrbte je 6 - 15 a na bokoch 7 - 17 tmavohnedých škvŕn s fialovým nádychom. Medzi nimi sú červenkasté škvrny vytvárajúce mramorovanie. Telo je svetlejšie, sivobiele so zlatistým leskom, najmä v zadnej tretine.
Ekológia
Reofilný, potomstvo neochraňujúci, fyto-filný druh. Nachádza vhodné biotopy od horských až po nížinné toky, kde uprednostňuje mierne plytšie prúdivé úseky s drobným štrkom alebo pieskom, prípadne až dnom zaneseným detritom a porasteným vegetáciou. V bočných, ale prietočných vetvách riek osídľuje aj úseky s nánosmi detritu. Vyskytuje sa ostrovčekovite a na miestach, kde nachádza vhodný biotop, môže dosahovať vysokú početnosť. Zdržiava sa výlučne na dne, cez deň sa skrýva v štrbinách medzi kameňmi alebo sa zavrtáva do jemných nánosov dna tak, že mu zo substrátu vyčnieva iba hlava. Pohlavne dospieva v 1. až 2. roku života. Neresí sa od mája do júla. Ikry kladie na dno s jemným substrátom (piesok, detrit, drobný štrk) porasteným vegetáciou. Celková plodnosť dosahuje 230 - 1 800 ikier. Potravu si vyhľadáva na dne a tvoria ju predovšetkým drobné bezstavovce, fytoplanktón a rôzny hmyz. Dorastá do dĺžky 10 - 14 cm, dožíva sa maximálne 4 rokov.
Celkové rozšírenie
V povodí Dunaja a úmorí Čierneho a Egejského mora v riekach Vardar, Marica, Struma, Mesta, Visla, Nemen, Don, Kubáň, Kura, Arax (Kaukaz), Sefid Rud (Irán), Tedžen, Murgalo (Turkménsko), Amudarja, Syrdarja, Eufrat.
Rozšírenie na Slovensku
Dunaj, Biela voda, Kysuca, Vlára, Turiec, Orava, Jelešná, Kriváň, Rimava, Blh, Váh, Malý Dunaj, Nitra, Bebrava, Hron, Slatina, Sikenica, Ipeľ, Štiavnica, Slaná, Bodra, Hornád, Olšava, Torysa, Topľa, Ondava, Uh, Cirocha, Latorica, Tisa, Bodrog, Laborec, Ulička, Ublianka. Druh sa vyskytuje na 16 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Je citlivý na znečistenie. Regulácie by sa mali realizovať tak, aby aspoň na niektorých miestach vznikli na toku širšie miesta, na ktorých môžu vzniknúť vhodné biotopy pre tento druh.
Zaujímavosti
Systematické postavenie a rozšírenie európskych pĺžov bolo nedávno revidované genetikmi. V strednej a východnej Európe sa pod menom pĺž vrchovský donedávna uvádzal druh Sabanejewia aurata (Filippi, 1865), v skutočnosti však na našom území bol analýzami DNA potvrdený druh Sabanajewia balcanica (Karaman, 1922).
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR