Vytlačiť

pĺž vrchovský

pĺž vrchovský

Sabanejewia balcanica (Karaman, 1922)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

920 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

zraniteľný (VU = Vulnerable)


Morfológia

Ako všetci príslušníci kaprotvarých má tento druh tzv. Weberov aparát, čo sú modifikované stavce spájajúce labyrint vnútorného ucha s plyno­vým mechúrom a tzv. pažerákové zuby. Telo je pre­tiahnuté, silne z bokov stlačené. Dolný pysk je roz­štiepený na dva veľké zaoblené laloky. Z troch párov fúzikov zadný siaha až k zadnému okraju očí. Hlava a telo sú z bokov sploštené, drobné excentrické šupi­ny sa navzájom neprekrývajú. Ústa sú úzke, spodné, s tromi pármi krátkych fúzikov. Nozdry ústia do krát­kych trubičiek. Žiabrové viečka sú holé, bez šupín. Pod okom je vzpriamiteľný tŕň, ktorý je silnejší, ako má pĺž podunajský. Samce nemajú tzv. Canestriniho šupinu, ani zhrubnutý druhý lúč prsnej plutvy, ale majú typic­ké bočné vydutiny na úrovni chrbtovej plutvy. Od pĺža podunajského sa odlišuje dvoma čiernymi škvrnami na báze chvostovej plutvy, ktoré niekedy splýva­jú, a kožovitým lemom na vrchnej a spodnej stane chvostového stebla. Základné sfarbenie je šedobiele až šedozelené so zlatým leskom. Na chrbte je 6 - 15 a na bokoch 7 - 17 tmavohnedých škvŕn s fialovým nádychom. Medzi nimi sú červenkasté škvrny vytvá­rajúce mramorovanie. Telo je svetlejšie, sivobiele so zlatistým leskom, najmä v zadnej tretine.

Ekológia

Reofilný, potomstvo neochraňujúci, fyto-filný druh. Nachádza vhodné biotopy od horských až po nížinné toky, kde uprednostňuje mierne plytšie prúdivé úseky s drobným štrkom alebo pieskom, prípadne až dnom zaneseným detritom a porasteným vegetáciou. V bočných, ale prietočných vetvách riek osídľuje aj úseky s nánosmi detritu. Vyskytu­je sa ostrovčekovite a na miestach, kde nachádza vhodný biotop, môže dosahovať vysokú početnosť. Zdržiava sa výlučne na dne, cez deň sa skrýva v štrbi­nách medzi kameňmi alebo sa zavrtáva do jemných nánosov dna tak, že mu zo substrátu vyčnieva iba hlava. Pohlavne dospieva v 1. až 2. roku života. Neresí sa od mája do júla. Ikry kladie na dno s jemným substrátom (piesok, detrit, drobný štrk) porasteným vegetáciou. Celková plodnosť dosahuje 230 - 1 800 ikier. Potravu si vyhľadáva na dne a tvoria ju predo­všetkým drobné bezstavovce, fytoplanktón a rôzny hmyz. Dorastá do dĺžky 10 - 14 cm, dožíva sa maxi­málne 4 rokov.

Celkové rozšírenie

V povodí Dunaja a úmorí Čierne­ho a Egejského mora v riekach Vardar, Marica, Struma, Mesta, Visla, Nemen, Don, Kubáň, Kura, Arax (Kaukaz), Sefid Rud (Irán), Tedžen, Murgalo (Turkménsko), Amu­darja, Syrdarja, Eufrat.

Rozšírenie na Slovensku

Dunaj, Biela voda, Kysuca, Vlára, Turiec, Orava, Jelešná, Kriváň, Rimava, Blh, Váh, Malý Dunaj, Nitra, Bebrava, Hron, Slatina, Sikenica, Ipeľ, Štiavnica, Slaná, Bodra, Hornád, Olšava, Torysa, Topľa, Ondava, Uh, Cirocha, Latorica, Tisa, Bodrog, Laborec, Ulička, Ublianka. Druh sa vyskytuje na 16 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Je citlivý na znečistenie. Regu­lácie by sa mali realizovať tak, aby aspoň na niekto­rých miestach vznikli na toku širšie miesta, na ktorých môžu vzniknúť vhodné biotopy pre tento druh.

Zaujímavosti

Systematické postavenie a rozšírenie európskych pĺžov bolo nedávno revidované gene­tikmi. V strednej a východnej Európe sa pod menom pĺž vrchovský donedávna uvádzal druh Sabanejewia aurata (Filippi, 1865), v skutočnosti však na našom území bol analýzami DNA potvrdený druh Sabanaj­ewia balcanica (Karaman, 1922).

 

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV