Vytlačiť

hrebenačka pásavá

hrebenačka pásavá

Gymnocephalus schraetser (Linnaeus, 1758)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

700 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Hrebenačka pásavá má nízke telo, žltkasté sfarbenie okrem hlavy, ktorá je zelená. Na chrbte a bokoch tela má 3 - 4 pozdĺžne, rovnobežné,niekedy prerušované sivočierne alebo čierne pásy. Zadná časť chrbtovej plutvy a chvostová plutva bývajú škvrnité. Medzi týmito pruhmi nadobúda žltkasté sfarbenie smaragdový lesk. Dorastá do 30 cm a hmotnosti 250 - 300 g, zvyčajne však do dĺžky 20 cm a hmotnosti 80 g. Dožíva sa siedmich rokov, predpokladá sa, že sa môže dožiť až 15 rokov. Brušné plutvy sú posunuté na hruď a majú jeden tŕň a 5 rozvetvených lúčov. V koncových vysunovateľných ústach sú drobné štetinkovité zúbky.

Ekológia

Prúdomilný bentický druh žijúci hlavne v hlbších prúdiacich vodách hlavného koryta riek a pod bariérami na tokoch. Uprednostňuje čistú, prú-diacu vodu s dostatkom kyslíka a dno z hrubšieho piesku a štrku, kde sa zdržiava v prehĺbeninách. Opti­málna rýchlosť prúdu v miestach výskytu je 20 cm/s. Aktívny je nielen za súmraku a v noci, ale na rozdiel od ostatných hrebenačiek potravu prijíma aj cez deň. Pohlavne dospieva pri dosiahnutí dĺžky tela najmenej 70 - 80 mm, približne vo veku dvoch rokov, ojedinele už vo veku jedného roku. Neresí sa od marca až do kon­ca mája, na štrkovitom dne, v prúdiacej vode pri teplo­te 8 - 14 °C a potomstvo neochraňuje. Je typickým zoobentofágnym druhom s pomerne širokým potravným spektrom. Najdôležitejšou zložkou potravy sú červy, larvy a kukly pakomárov, larvy potočníkov a väčšie kô­rovce. Požiera aj ikry a mlaď iných druhov rýb.

Celkové rozšírenie

Pontický druh, vyskytuje sa iba v povodí Dunaja a v bulharskej rieke Kamčija.

Rozšírenie na Slovensku

V Dunaji a dolných čas­tiach jeho väčších prítokov (Morava, Malý Dunaj, Čierna voda, Váh, Dudváh, Žitava, Nitra, Hron, Ipeľ, v našom úseku Tisy a v dolných úsekoch Bodrogu, Latorice, Laborca a Uhu. Druh je uvádzaný na 11 úze­miach európskeho významu. Na vhodných biotopoch je pravdepodobne bežným druhom, hoci žije skryto a málokto ho pozná pozná.

Faktory ohrozenia

Tak ako ostatným ohrozeným druhom, tak aj hrebenačke pásavej bráni v rozšírení fragmentácia nížinných úsekov tokov. Z dunajských ramien sa vytratila po prehradení spojenia s hlavným tokom, čím stratila možnosť vstupovať do ramien na neres.

Zaujímavosti

Hospodársky význam nemá. Patrí medzi sprievodné druhy. Svojím skrytým spôsobom života v prúdnici uniká pozornosti. Sporadicky sa ob­javuje na udici športových rybárov loviacich na ťažko v prúdnici. Náhodne pri čistiacich prácach potápačov boli objavené ich zimoviská s množstvom sústrede­ných jedincov, napríklad vo Váhu pod Kolonádnym mostom v Piešťanoch.

Počet lokalít

6

Priemerná plocha TML

1 333 m2

Počet mapovateľov

8

Počet vykonaných návštev na TML

20

Priemerný počet druhov v zázname

17


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (25),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (18),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (18),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (14),Leuciscus idus (Linnaeus, 1758) (12),Blicca bjoerkna (11),Esox lucius Linnaeus, 1758 (11),Abramis brama (Linnaeus, 1758) (10),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (10),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (9)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
100.0%
PAN:
42.9% 7.1% 50.0%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
50.0% 50.0%
PAN:
50.0% 21.4% 28.6%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
33.3% 16.7% 50.0%
PAN:
50.0% 35.7% 14.3%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
16.7% 83.3%
PAN:
42.9% 7.1% 50.0%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
H01 - znečistenie povrchových vôd 22,7 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 18,2 %
J03 - iné zmeny ekosystému 18,2 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 13,6 %
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 9,1 %
M02 - zmeny biotických podmienok 9,1 %
D03 - lodné cesty, prístavy, prístavné stavby 4,5 %
F02 - 4,5 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 100 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 57,7 %
F02 - 11,5 %
I01 - druhové invázie 7,7 %
J03 - iné zmeny ekosystému 7,7 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 7,7 %
F05 - ilegálny zber / odchyt morskej fauny 3,8 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 3,8 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV