hrebenačka pásavá
hrebenačka pásavá
Gymnocephalus schraetser (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
700 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Hrebenačka pásavá má nízke telo, žltkasté sfarbenie okrem hlavy, ktorá je zelená. Na chrbte a bokoch tela má 3 - 4 pozdĺžne, rovnobežné,niekedy prerušované sivočierne alebo čierne pásy. Zadná časť chrbtovej plutvy a chvostová plutva bývajú škvrnité. Medzi týmito pruhmi nadobúda žltkasté sfarbenie smaragdový lesk. Dorastá do 30 cm a hmotnosti 250 - 300 g, zvyčajne však do dĺžky 20 cm a hmotnosti 80 g. Dožíva sa siedmich rokov, predpokladá sa, že sa môže dožiť až 15 rokov. Brušné plutvy sú posunuté na hruď a majú jeden tŕň a 5 rozvetvených lúčov. V koncových vysunovateľných ústach sú drobné štetinkovité zúbky.
Ekológia
Prúdomilný bentický druh žijúci hlavne v hlbších prúdiacich vodách hlavného koryta riek a pod bariérami na tokoch. Uprednostňuje čistú, prú-diacu vodu s dostatkom kyslíka a dno z hrubšieho piesku a štrku, kde sa zdržiava v prehĺbeninách. Optimálna rýchlosť prúdu v miestach výskytu je 20 cm/s. Aktívny je nielen za súmraku a v noci, ale na rozdiel od ostatných hrebenačiek potravu prijíma aj cez deň. Pohlavne dospieva pri dosiahnutí dĺžky tela najmenej 70 - 80 mm, približne vo veku dvoch rokov, ojedinele už vo veku jedného roku. Neresí sa od marca až do konca mája, na štrkovitom dne, v prúdiacej vode pri teplote 8 - 14 °C a potomstvo neochraňuje. Je typickým zoobentofágnym druhom s pomerne širokým potravným spektrom. Najdôležitejšou zložkou potravy sú červy, larvy a kukly pakomárov, larvy potočníkov a väčšie kôrovce. Požiera aj ikry a mlaď iných druhov rýb.
Celkové rozšírenie
Pontický druh, vyskytuje sa iba v povodí Dunaja a v bulharskej rieke Kamčija.
Rozšírenie na Slovensku
V Dunaji a dolných častiach jeho väčších prítokov (Morava, Malý Dunaj, Čierna voda, Váh, Dudváh, Žitava, Nitra, Hron, Ipeľ, v našom úseku Tisy a v dolných úsekoch Bodrogu, Latorice, Laborca a Uhu. Druh je uvádzaný na 11 územiach európskeho významu. Na vhodných biotopoch je pravdepodobne bežným druhom, hoci žije skryto a málokto ho pozná pozná.
Faktory ohrozenia
Tak ako ostatným ohrozeným druhom, tak aj hrebenačke pásavej bráni v rozšírení fragmentácia nížinných úsekov tokov. Z dunajských ramien sa vytratila po prehradení spojenia s hlavným tokom, čím stratila možnosť vstupovať do ramien na neres.
Zaujímavosti
Hospodársky význam nemá. Patrí medzi sprievodné druhy. Svojím skrytým spôsobom života v prúdnici uniká pozornosti. Sporadicky sa objavuje na udici športových rybárov loviacich na ťažko v prúdnici. Náhodne pri čistiacich prácach potápačov boli objavené ich zimoviská s množstvom sústredených jedincov, napríklad vo Váhu pod Kolonádnym mostom v Piešťanoch.
Počet lokalít
6
Priemerná plocha TML
1 333 m2
Počet mapovateľov
8
Počet vykonaných návštev na TML
20
Priemerný počet druhov v zázname
17
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (25),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (18),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (18),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (14),Leuciscus idus (Linnaeus, 1758) (12),Blicca bjoerkna (11),Esox lucius Linnaeus, 1758 (11),Abramis brama (Linnaeus, 1758) (10),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (10),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (9)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
100.0% |
PAN: |
42.9% | 7.1% | 50.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
50.0% | 50.0% |
PAN: |
50.0% | 21.4% | 28.6% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
33.3% | 16.7% | 50.0% |
PAN: |
50.0% | 35.7% | 14.3% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
16.7% | 83.3% |
PAN: |
42.9% | 7.1% | 50.0% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
H01 - znečistenie povrchových vôd | 22,7 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 18,2 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 18,2 % |
E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 13,6 % |
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 9,1 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 9,1 % |
D03 - lodné cesty, prístavy, prístavné stavby | 4,5 % |
F02 - | 4,5 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 100 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 57,7 % |
F02 - | 11,5 % |
I01 - druhové invázie | 7,7 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 7,7 % |
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 7,7 % |
F05 - ilegálny zber / odchyt morskej fauny | 3,8 % |
M01 - zmeny abiotických podmienok | 3,8 % |