hrebenačka vysoká

Morfológia

Od ostatných hrebenačiek sa odlišuje zavalitým a vyšším telom a nepravidelnými tmavý­mi škvrnami na bokoch tela tvoriacimi 4 - 6 pruhov. Na žiabrovom viečku má dva tŕňovité výbežky. Výraz­ným znakom je dlhá chrbtová plutva zreteľne rozčle­nená na dve časti, na prvej časti vyniká 14 - 16 tvr­dých ostrých lúčov. Análna plutva je krátka s jedným až tromi silnými tŕňmi. Brušné plutvy sú posunuté takmer na úroveň prsných plutiev, majú jeden tŕň a 5 mäkkých lúčov. Malé ústa sú koncové.

Ekológia

Reofilný, litofilný, na voľný substrát sa neresiaci a potomstvo neochraňujúci druh. Dorastá do dĺžky až 150 mm a veku 5 - 6 rokov. Pohlavne dozrieva už v druhom roku života pri dosiahnutí dĺžky tela 50 - 80 mm. Na neres vyhľadáva prúdivé úseky pod kamennými prekážkami v toku. Neresí sa dávko­vito od druhej polovice apríla do začiatku júna. Larvy sa liahnu po 3 - 5 dňoch, o ďalšie 4 dni začínajú prijí­mať potravu. Je zoobentofág, potravu prijíma prevaž­ne v noci. Uprednostňuje väčšie rieky, ich prietočné ramená, prípadne pravidelne zaplavované biotopy v inundáciách. Vždy sa vyskytuje v prúdiacich úse­koch rieky, najčastejšie v litoráli spevnenom lomovým kameňom.

Celkové rozšírenie

Vyskytuje sa v povodí Dunaja od delty až po Nemecko a tiež v niektorých jeho príto­koch, v povodí Dnepra od delty po Kijev.

Rozšírenie na Slovensku

U nás bol zistený v celom našom úseku Dunaja, v niektorých jeho ramenách, v dolnom toku Váhu a Ipľa, tiež v Laborci, Latorici, Tise, Uhu a Ondave. V súčasnosti je na Slovensku uvádzaný na 25 územiach európskeho významu, čím vzniká do­jem, že je bežným druhom. V skutočnosti je vzácnejší.

Faktory ohrozenia

Patrí medzi sprievodné druhy, priamy hospodársky význam nemá. Svojím spôsobom života často uniká pozornosti. Vo vhodných biotopoch ho nachádzame pravidelne, nie je však veľmi bežným a početným druhom. Výstavbou vodného diela Gabčíkovo zaniklo v Dunaji množstvo typických biotopov pre tento druh, keďže sa v ramenách najčastejšie zdržiavali pod prietočnými kamennými prehrádzkami. Keď sa do ramenného systému Dunaja začalo z nápustného objektu v Dobrohošti púšťať viac vody, začal sa tento druh objavovať pod prehrádzkami jednotlivých sekcií ramien. Regulácie tokov v prevažnej miere pôsobia na obsádku rýb negatívne, spevňovanie brehov lomo­vým kameňov však pôsobí na rozšírenie tohto druhu pozitívne.

Zaujímavosti

Tento druh opísali dvaja významní slovenskí ichtyológovia - dr. Juraj Holčík a prof. Karol Hensel - a nazvali ho na počesť významného sloven­ského ichtyológa, žijúceho v Kanade, profesora Eugena Balona. Počas socializmu však tento druh nemohol niesť meno emigranta, preto ho „premenovali" na hrebenačku vysokú.

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR