hrúz fúzatý

Morfológia

Má charakteristický tvar tela s dlhým, úzkym a valcovitým chvostovým steblom a tmavými škvrnami na chrbte. Na koreni chvostovej plutvy má dve žlté škvrny. Telo má nízke, valcovitejšie ako ostatné hrúzy. Ústa sú spodné, v tvare hranatého U. Rypák má pretiahnutý, fúziky dosahujú až po zadný okraj pred-viečkovej kosti. Hrdlo má šupinaté. Chvostové steblo sa nápadne zužuje. Minimálna výška tela je najmenšia zo všetkých hrúzov, ktoré sa u nás vyskytujú. Na bokoch má 7, najčastejšie 8 - 10 okrúhlych, zriedkavo oválnych tmavých škvŕn. Telo má tmavo sfarbené, na dorzálnych šupinách je lem. Chrbát má tmavohnedý až sivoolivový.

Od tyla po chvost prechádza priečne cez telo 5 zreteľ­ných tmavých pásov, ktoré sa pod bočnou čiarou strá­cajú. Spodnú stranu tela má žltobielu, šupiny sú tmavo lemované. Na chrbte pred chrbtovou plutvou i za ňou má 2 - 3 veľké okrúhle škvrny. Predné škvrny sú málo výrazné, zadné sú výraznejšie. Bočná čiara je veľmi slabo lemovaná radom dvojitých škvŕn. Na chrbtovej plutve má zvyčajne dva rady škvŕn a na chvostovej plutve 2 až viac radov rovnobežne s vykrojením plutvy. Ostatné plutvy má žltkasté s málo výraznými škvrnami. Vo formalínovej fixáži sa bočné pásy a chrbtové škvrny strácajú. Dorastá do veľkosti 15 cm.

Ekológia

Hrúz fúzatý žije v podhorských úsekoch potokov a riek s hlbšími prúdmi a menším spádom, v perejovitých štrkových laviciach. Nachádzame ho najčastejšie v podhorských potokoch a riekach v hĺb­ke 15 - 50 cm, s rýchlosťou prúdu od 50 do 140 cm/s. Žije v malých skupinkách. Pre svoje malé rozmery, sfarbenie a spôsob života často uniká pozornosti. Je to typický reofil, náročný na obsah kyslíka a čistotu vody. Chýba v tichých úsekoch, aké obýva hrúz Kesslerov. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Živí sa rôznymi bentickými organizmami, najčastejšie larvami vodného hmyzu.

Celkové rozšírenie

Východná časť povodia Dunaja v Česku, Slovensku, Rumunsku, Zakarpatskej Ukraji­ne, Bulharsku a v Nemecku v rieke Isar. Tiež v povodí Dnestra.

Rozšírenie na Slovensku

Bodva, Topľa, Ondava, La­borec, Torysa, Hornád, Dunaj, Orava, Váh, Vlára, Ulička. Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho význa­mu, čo budí dojem, akoby bol na Slovensku pomerne rozšírený. Na západnom a strednom Slovensku sa však v súčasnosti nevyskytuje, hoci ho pred 30 - 40 rokmi zis­tili v Dunaji, na sútoku Váhu a Oravy a vo Vláre. Hojnejšie sa vyskytuje na východnom Slovensku v Laborci, Uličke a Ubli. Podľa prieskumov Kuxa v rokoch 1958 - 1964 sa na takmer nedotknutých tokoch východného Slo­venska hrúz fúzatý vyskytoval dosť často, pričom už vtedy bola početnosť tohto hrúza malá. V priemere bol na celkovej početnosti obsádky rýb zastúpený len 1 - 4 %. Na tých istých lokalitách Kirka a kol. v rokoch 1976 - 1977 zistili, že v niektorých tokoch alebo ich úse­koch celkom vymizol a tam, kde sa vyskytuje, jeho po­četnosť silne poklesla. Prieskumy v rokoch 2002 - 2008 (Černý a Švátora) potvrdili jeho nízku početnosť vo všetkých východoslovenských riekach.

Faktory ohrozenia

Druh vyžaduje prítomnosť štrkových lavíc (prahov), preto je priemyselná ťažba štrku kľúčovým decimujúcim faktorom a treba ju na lokalitách s výskytom tohto druhu úplne vylúčiť. Zastaviť je potrebné aj ďalšiu fragmentáciu toku a zmeny lotických úsekov riek na lenitické.

Zaujímavosti

Posledné genetické výskumy nazna­čujú, že systematické zaradenie hrúzov bude potrebné revidovať. Situáciu sťažuje skutočnosť, že hrúz fúzatý sa často kríži s hrúzom Kesslerovým, ktorý je morfolo­gicky ťažko odlíšiteľný od hrúza bieloplutvého.

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR