hrúz Kesslerov
hrúz Kesslerov
Romanogobio kessleri Dybowski, 1862
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
1 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Tento druh je zo všetkých stredoeurópskych druhov hrúzov najpremenlivejší. Telo má stavané ako hrúz bieloplutvý, ale má nižšiu hlavu, dlhší rypák a užšie z bokov nestlačené chvostové steblo. Ústa má spodné v tvare nízkeho a hranatého pásmena U, opatrené belavými fúzikmi, ktoré dosahujú po zadný okraj oka, prípadne až k predviečkovej kosti. Hrdlo má bez šupín. Análny otvor má posunutý kraniálne až k úponu brušných plutiev. Bočná čiara je lemovaná zreteľným radom dvojitých škvŕn. Na chrbtovej plutve, na prsných plutvách a chvostovej plutve sú tmavé škvrny usporiadané do priečnych pásov. Ostatné plutvy sú žltkastobiele až špinavobiele. Telo má svetlé, boky striebristo lesklé s modrastým nádychom. Okraje šupín sú tmavo lemované. Na bokoch má 7 - 9 tmavých oválnych škvŕn. Chvostovú plutvu má svetlú so škvrnami usporiadanými do tvaru písmena V. Tmavé škvrny sú aj na chrbte.
Ekológia
Obýva plytké prúdivejšie úseky a prahy v riekach podhorskej zóny s kamenitým dnom v nadmorskej výške okolo 200 m. Vyskytuje sa v prúdoch, ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Vyžaduje menšie plytké pereje a prúdy so štrkovitým a piesčitým dnom. Je reofilný, ikru neochraňuje. Nároky na kvalitu vody má podobné ako hrúz fúzatý. Žije v malých skupinách alebo jednotlivo. Je všežravec, požiera hlavne rôzne živočíchy dna, najčastešie prúdom splavované živočíchy. Je krátkovekou rybou. Dožíva sa troch, maximálne piatich rokov života a dorastá do 8 - 12 cm, vzácne 13 - 15 cm. Čas neresu hrúza Kesslerovho sa zhoduje s časom neresu ostatných hrúzov a prebieha v závislosti od teploty vody v máji až júni. Je aktívny najmä podvečer, ale aj počas dňa.
Celkové rozšírenie
V úmoriach Čierneho a Baltského mora, v povodiach Dunaja, Dnestra, Prutu a v rieke San (prítok Visly). Západná hranica výskytu je rieka Morava, kde bol zistený až v Bečve pri Lipníku.
Rozšírenie na Slovensku
V minulosti bol uvádzaný v riekach Dunaj, Hron, Rimava, Váh, Kysuca, Krupina, Štiavnička, Čierna Orava, Jelešná, Ipeľ, Rimava, Blh, Slaná, Hornád, Torysa, Ondava, Topľa, Tisa, Uh, Ulička, Ublianka, Bodva, Laborec. Druh sa oficiálne vyskytuje na 16 územiach európskeho významu. Databáza naturovských druhov ŠOP SR bola zostavená na základe literatúry udávajúcej stav pred 30 - 50 rokmi. V skutočnosti je v súčasnosti hrúz Kesslerov najvzácnejší z ohrozených hrúzov. Jeho výskyt je oveľa zriedkavejší, ako je oficiálne uvádzané, pretože sa často zamieňa s hrúzom Vladykovým, od ktorého sa morfoloficky odlišuje dlhšou hlavou, dlhšími fúzikmi a tým, že mu cez prsné plutvy prechádza priečny rad škvŕn. Hoci sa uvádza z Ipľa, Slanej a Blhu, najpočetnejšie populácie sa doposiaľ zachovali v povodí Tisy a Bodrogu, v Laborci, Uličke a Ubli.
Faktory ohrozenia
Ťažba štrku a rôzne regulácie, zásahy do prirodzeného charakteru toku v úsekoch reálneho a predpokladaného výskytu.
Zaujímavosti
Posledné genetické výskumy naznačujú, že systematické zaradenie hrúzov bude potrebné revidovať. Situáciu sťažuje skutočnosť, že hrúz Kesslerov sa kríži s hrúzom fúzatým (Romanogobio uranoscopus), a predpokladá sa, že aj s hrúzom škvrnitým (Gobio gobio).
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR