mrena karpatská
mrena karpatská
Barbus meridionalis petenyi Heckel, 1847
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
100 EUR
Morfológia
Druh má vretenovité telo, hlavu vybiehajúcu do rypáka so spodnými ústami, ktoré sú lemované hrubými pyskami a dvoma pármi fúzov. Predný pár fúzov zasahuje za nozdry a zadný pár až k zadnému okraju oka. Pažerákové zuby sú trojradové. Posledný nerozvetvený lúč v chrbtovej plutve na rozdiel od mreny severnej (Barbus barbus) je pomerne slabý a nie je ozubený. Najdlhší lúč análnej plutvy priložený k telu dosahuje alebo presahuje bázu dolného laloka chvostovej plutvy. Sfarbenie je tmavohnedé, na bokoch tela sú malé tmavé škvrny. Na chrbtovej a chvostovej plutve sú rady tmavých škvŕn.
Ekológia
Vyskytuje sa od málo prúdivých a zabahnených potokov až po rýchlo tečúce hlbšie úseky podhorských tokov, ale aj v jazerách a údolných nádržiach. Reofilný a litofilný druh, ktorý neochraňuje potomstvo, dorastá do dĺžky 30 cm, v našich podmienkach zväčša však len do 18 cm.
Podmienky na neres sú zhodné s mrenou severnou, s ktorou sa niekedy aj kríži. Čas neresu je od konca mája až do augusta, keď teplota vody dosiahne 18 °C. Samce majú výrazné neresové vyrážky. Po prvý raz sa neresia v druhom až treťom roku života, samce už pri dĺžke tela 75 mm. Samice kladú nelepivé ikry v niekoľkých dávkach nad plytkými štrkovitými lavicami s hĺbkou 0,5 - 0,8 m a rýchlosťou prúdu 0,8 - 1 m/s. Larvy a mlaď sa zdržiavajú pri dne v plytkých pobrežných vyhriatych úsekoch rieky, nie v zálivoch bez prúdu. Ako rastú, prechádzajú do prúdivejších úsekov rieky. Mlaď požiera rôzne drobné bezstavovce žijúce na dne, časom väčšie živočíchy dna, ikry rýb. Pri väčších jedincoch prevláda v potrave rastlinná zložka. V miestach, kde sa vyskytuje spolu s mrenou severnou, obýva tento druh vyššie položené úseky. Na východnom Slovensku je ekologickým ekvivalentom lipňa tymiánového (Thymallus thymallus), ktorý v povodí Tisy zvyčajne chýba.
Celkové rozšírenie
Na Slovensku čiastočne v povodí Dunaja, a to v povodí Hrona, Ipľa a Tisy. V riekach povodia Visly na Slovensku a Poľsku a v hornom Dnestri v Poľsku a na Ukrajine. Ojedinelé nálezy pochádzajú aj z rakúskeho úseku Dunaja, čo je možné vysvetliť splavením jedincov a ich následným ťahom proti prúdu Dunaja.
Rozšírenie na Slovensku
Povodie Tisy: Topľa, Laborec, Ondava, Torysa, Hornád, Slaná; povodie Visly: Dunajec, Poprad a povodie Dunaja: Hron, Ipeľ. Je uvádzaný zo siedmich území európskeho významu, čo evokuje jeho vzácnosť. V skutočnosti je mrena karpatská na východnom Slovensku najbežnejším druhom v podhorských úsekoch riek.
Faktory ohrozenia
Mrena karpatská je pomerne odolná proti znečisteniu organického pôvodu, menej proti chemickému znečisteniu. Ohrozujú ju regulácie, pri ktorých sa strácajú prúdivé biotopy a mení sa charakter toku.
Zaujímavosti
Hospodársky význam nemá a nie je ani objektom športového rybolovu. V staršej literatúre sa tento druh uvádzal pod rôznymi názvami uvedenými v synonymách. Podľa posledných vedeckých poznatkov na Slovensku žije osobitný druh, ktorý opísali v roku 2002 genetici Kotlík, Tsigenopoulos, Ráb a Berrebi. Niektorí ichtyológovia nepovažujú B. carpathicus za „dobrý druh", keďže ho morfologicky nie je možné odlíšiť od B. balcanicus a B. petenyi, od ktorých sa líši iba geografickým rozšírením a mitochondriálnou DNA.