mrena karpatská

Morfológia

Druh má vretenovité telo, hlavu vybie­hajúcu do rypáka so spodnými ústami, ktoré sú lemo­vané hrubými pyskami a dvoma pármi fúzov. Predný pár fúzov zasahuje za nozdry a zadný pár až k zadné­mu okraju oka. Pažerákové zuby sú trojradové. Po­sledný nerozvetvený lúč v chrbtovej plutve na rozdiel od mreny severnej (Barbus barbus) je pomerne slabý a nie je ozubený. Najdlhší lúč análnej plutvy priložený k telu dosahuje alebo presahuje bázu dolného laloka chvostovej plutvy. Sfarbenie je tmavohnedé, na bo­koch tela sú malé tmavé škvrny. Na chrbtovej a chvos­tovej plutve sú rady tmavých škvŕn.

Ekológia

Vyskytuje sa od málo prúdivých a zabahnených potokov až po rýchlo tečúce hlbšie úseky podhorských tokov, ale aj v jazerách a údolných nádr­žiach. Reofilný a litofilný druh, ktorý neochraňuje po­tomstvo, dorastá do dĺžky 30 cm, v našich podmien­kach zväčša však len do 18 cm.

Podmienky na neres sú zhodné s mrenou severnou, s ktorou sa niekedy aj kríži. Čas neresu je od konca mája až do augusta, keď teplota vody dosiahne 18 °C. Samce majú výrazné neresové vyrážky. Po prvý raz sa neresia v druhom až treťom roku života, samce už pri dĺžke tela 75 mm. Samice kladú nelepivé ikry v nie­koľkých dávkach nad plytkými štrkovitými lavicami s hĺbkou 0,5 - 0,8 m a rýchlosťou prúdu 0,8 - 1 m/s. Larvy a mlaď sa zdržiavajú pri dne v plytkých po­brežných vyhriatych úsekoch rieky, nie v zálivoch bez prúdu. Ako rastú, prechádzajú do prúdivejších úsekov rieky. Mlaď požiera rôzne drobné bezstavovce žijúce na dne, časom väčšie živočíchy dna, ikry rýb. Pri väčších jedincoch prevláda v potrave rastlinná zložka. V miestach, kde sa vyskytuje spolu s mrenou severnou, obýva tento druh vyššie položené úseky. Na východnom Slovensku je ekologickým ekvivalen­tom lipňa tymiánového (Thymallus thymallus), ktorý v povodí Tisy zvyčajne chýba.

Celkové rozšírenie

Na Slovensku čiastočne v povo­dí Dunaja, a to v povodí Hrona, Ipľa a Tisy. V riekach povodia Visly na Slovensku a Poľsku a v hornom Dnestri v Poľsku a na Ukrajine. Ojedinelé nálezy po­chádzajú aj z rakúskeho úseku Dunaja, čo je možné vysvetliť splavením jedincov a ich následným ťahom proti prúdu Dunaja.

Rozšírenie na Slovensku

Povodie Tisy: Topľa, La­borec, Ondava, Torysa, Hornád, Slaná; povodie Visly: Dunajec, Poprad a povodie Dunaja: Hron, Ipeľ. Je uvá­dzaný zo siedmich území európskeho významu, čo evokuje jeho vzácnosť. V skutočnosti je mrena karpat­ská na východnom Slovensku najbežnejším druhom v podhorských úsekoch riek.

Faktory ohrozenia

Mrena karpatská je pomerne odolná proti znečisteniu organického pôvodu, menej proti chemickému znečisteniu. Ohrozujú ju regulá­cie, pri ktorých sa strácajú prúdivé biotopy a mení sa charakter toku.

Zaujímavosti

 

Galéria