koník slovanský

Morfológia

Samčeky (17 − 18 mm) sú výrazne menšie ako samičky (24 − 26 mm). Základné sfarbenie oboch pohlaví je zelené. Na temene hlavy a po hranách predohrude sú výrazné čierne a sivé pásy. Predné krídla sú hnedej farby, holene oranžovočervené. Koniec bruška samčekov, zriedkavo aj samičiek je jasnočervený až červenooranžový. Cerky (článkové výrastky) samčekov sú trikrát dlhšie ako na báze široké, cerky samičiek iba dvakrát dlhšie.

Ekológia

Vyhľadáva xerotermné lesostepné až stepné lokality, hlavne južné a juhovýchodné svahy vápencových vrchov (v Česku na čadičových vrchoch). Vyskytuje sa na strmých skalných zrázoch v nadmorských výškach až do 650 m. Nymfy sa liahnu v máji a dospievajú v júli. Dospelé jedince môžeme v prírode nájsť až do októbra. Druh má iba jednu generáciu za rok.

Celkové rozšírenie

Druh S. eurasiusje rozšírený súvisle od Kazachstanu cez južnú Sibír a Kirgizsko (nominátna, t. j. základná forma) až po juhozápadné Rusko (ssp. hyalosuperficies Voroncovskij, 1927). V strednej Európe má výskyt diskontinuitný charakter. Zo severozápadu Čiech bol opísaný ssp. bohemicus Mařan, 1958 a z juhovýchodu Slovenska ssp.slovacus Mařan, 1958. Izolované populácie v Maďarsku a Rakúsku sa podobajú na ssp. bohemicus.V južnej Európe je rozšírený ssp.macedonicus Willemse, f. M.h., 1974. Zatiaľ je známych 6 poddruhov.

Rozšírenie na Slovensku

Z územia Slovenska je známy iba poddruh slovacus. Pôvodne bol opísaný zo Slovenského krasu (Zádielska, Plešivecká a Silická planina), kde aj v súčasnosti žije početná populácia. Neskôr bol výskyt zaznamenaný aj vo Vihorlatských vrchoch, v Oslanoch pri Prievidzi a na Zobore. Druh dosahuje u nás severnú hranicu rozšírenia. Vyskytuje
sa na 9 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Najväčší problém v súčasnosti predstavuje zarastanie vhodných lokalít náletovými drevinami, krami a vysokými bylinami, ktoré boli kedysi spásané. Negatívne môže vplývať aj rozrastanie turizmu.

Zaujímavosti

Druh je náročný na teplo, preto sa dá predpokladať, že sa na naše územie dostal až po skončení ľadovej doby v priebehu boreálu, prípadne subboreálu. Vtedy stepné druhy prenikali na naše územie z juhovýchodu pozdĺž južných karpatských svahov. Nástupom lesných formácií došlo k izolácii našich populácií a k vzniku samostatného poddruhu.

Galéria