Šimonka

• Zobraziť na mape

Regional Administration of Nature and Landscape Protection Prešov

tel: +421 51 756 74 15
Slovak Republic
Prešov
Hlavná 93

Hermanovce nad Topľou, Pavlovce, Petrovce, Rudlov, Zámutov, Zlatá Baňa

alpský región

• 6240 - Subpanónske travinnobylinné porasty
• 6510 - Nížinné a podhorské kosné lúky
• 8220 - Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
• 8230 - Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd
• 9110 - Kyslomilné bukové lesy
• 9130 - Bukové a jedľové kvetnaté lesy
• 9140 - Javorovo-bukové horské lesy
• 9180 - Lipovo-javorové sutinové lesy
• 91E0 - Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy

Barbastella barbastellus, Canis lupus, Lynx lynx, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus euryale, Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Rosalia alpina

Územie európskeho významu Šimonka sa rozprestiera v lesných vrcholových partiách severného cípu pohoria Slanské vrchy v katastroch obcí Zlatá Baňa, Pavlovce, Petrovce, Hermanovce nad Topľou, Rudlov, Zámutov. Prevažná časť územia je súčasťou Matransko-Slanskej geomorfologickej oblasti, geomorfologického celku Slanské vrchy. Okrajovo do neho zasahuje oblasť Nízke Beskydy, celok Beskydské predhorie ( k. ú. Hermanovce nad Topľou). Povrch územia je veľmi členitý. Prevládajúcim typom reliéfu sú tu je silne členitá vrchovina. Na severovýchode doň zasahujú i silne členené pahorkatiny. Územie geomorfologicky patrí do celku Slanské vrchy, oddiel Šimonka a zahŕňa aj časť Zlatobanská kotlina. Súčasná morfologická tvárnosť územia je odrazom geologickej stavby (rôzne formy vulkanických telies) a nerovnomerných pohybov pozdĺž mladých zlomov. Neotektonické prejavy vyvolali rozsiahle erózne procesy, ktorých výsledkom sú hlboko zarezané doliny, strmé stráne a rôzne prírodné výtvory. Najvyšším bodom nielen vo vymedzenom území, ale v celých Slanských vrchoch je Šimonka s nadmorskou výškou 1 092 m a priestorovo najrozsiahlejšou vulkanickou formáciou sú relikty zlatobanského stratovulkánu, ktorého centrálnu zónu tvorí výrazná kotlovitá depresia, budovaná komplexom hydrotermálne premenených hornín. Prechodná zóna pozostáva z lávových prúdov andezitov a periférnu tvoria pyroklastiká s reliktmi lávových prúdov. Jeho súčasťou sú aj rozsiahle opustené bane, kde sa na povrchu zachovali pozostatky banských diel a haldy. V minulosti sa tu ťažili ušľachtilé kovy, ortuť a opál. Severne od kóty Šimonka vystupujú na povrch morfologicky výrazné plytkointruzívné, prevažne lakolitové telesá dioritových porfyritov formácie Lysá Stráž-Oblík, z ktorých najvýraznejšie je teleso Oblík. Severnú časť navrhovaného územia tvorí stratovulkán Šťavica a malý parazitický andezitový vulkán Šebastovka, ktorých centrálnu zónu buduje komplex hydrotermálne premenených hornín prerazených nekmi a dajkami dioritových porfyritov. Po obvode túto zónu lemujú relikty vulkanického kužeľa a plášťa tvoreného lávovými prúdmi andezitov. Podstatnú časť územia zaberajú rozsiahle porasty hlavne bukových lesov (bukové kvetnaté, kyslomilné, lipovo-javorové sutinové a javorovo-bukové horské lesy), ktoré dopĺňajú podhorské kosné lúky. Významný je aj výskyt skalných útvarov a na nich sa viažucich skalných spoločenstiev. V terénnych depresiách sa vytvorili špecifické podmienky pre výskyt slatinných jelšín - biotopu národného významu. Pomerne rozsiahle územie i zachovalé lesné porasty vytvárajú vhodné podmienky pre výskyt vlka a rysa, zaznamenaný bol i pobyt medveďa. V prípade medveďa pravdepodobne pôjde o zatúlané jedince v súvislosti s rozširovaním areálu. Vzhľadom na charakter územia je potrebné počítať so zvyšovaním frekvencie jeho výskytu. Z ďalších druhov živočíchov európskeho významu sa v území vyskytuje 9 druhov netopierov, napr. Barbastella barbastellus, Myotis myotis, Myotis emarginatus. Vyskytuje sa tu i viac druhov národného významu, zo živočíchov napr. Neomys fodiens, Neomys anomalus, Bufo viridis, z rastlín Clematis alpina, Lycopodium clavatum, Woodsia ilvensis, Thelypteris palustris.

Lesné komplexy navrhovaného územia boli v minulosti ovplyvňované najmä holorubnou ťažbou dreva, čo sa prejavilo napríklad eróziou v okolí NPR Oblík. V súčasnosti pretrváva taktiež silný záujem vlastníkov o ťažbu drevnej hmoty a budovanie väčších športovo-rekreačných zariadení (napr. v k.ú. Pavlovce). Lúky sa v minulosti využívali najmä na kosenie. Zánik tradičného hospodárenia umožnil nástup sukcesných procesov smerom k lesným spoločenstvám a reálnou hrozbou je aj zalesňovanie zvyškov lúčnych porastov.

Vyssia kategoria(kod - nazov)	Nazov aktivity
A - poľnohospodárstvo
	zmena v spôsoboch obhospodarovania
	kosenie
B - Pestovanie lesa, lesníctvo
	Obnova lesa a manažment
C - baníctvo, ťažba materiálu, výroba energie
	lomy
D - doprava a komunikácie
	chodníky, poľné cesty, cyklotrasy
F - využívanie biologických zdrojov iných ako poľnohospodárstvo a lesníctvo
	poľovníctvo
	zber (huby, lišajníky, ostružiny, atď.)
G - ľudské vplyvy
	outdoorové, športové a rekreačné aktivity
	pešia turistika, jazdectvo a bezmotorové zariadenia
	motorizované zariadenia
	alpinizus a skalolezectvo
	jazdiareň
	iné športovné / rekreačné zariadenia
	vandalizmus
H - znečistenie
	odpadky a pevný odpad
I - invazívne alebo inak problematické druhy
	druhové invázie
J - prirodzené zmeny systému
	iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach
L - prírodné katastrofy
	iné prírodné katastrofy